ZAČALO TO TAK, ŽE MAJKL, NATEŠENÝ na nejaký pojazd, chce VEĽMI niekam ísť. Mám síce týždeň nočnej smeny, ale to nič, kúsnem sa a dám to! Lákajú ma Strážovské vrchy a tak kontaktujem kamaráta Oziho, aby mi doporučil nejakú trasu. Hneď na začiatku ma upozornil, že Strážovské sú na bika ťažké. Niečo sa tam predsa ale na bajkovanie nájsť musí!
Počasie sa síce trochu mračí a ja som po piatej nočnej smene v práci, nejdem ani spať a tak to dnes bude aj test mojej výdrže!
Tip máme a tak ráno v trojke ja, Majkl a Jirka Kuruc frčíme smer Košecké Podhradie vstriec dobrodružstvu a zajazdiť si. Hahahahaha ...
Začína to asi takto ... Sme asi 200m od auta a už hľadáme cestu. Sú dve varianty a tak sa pýtam Jirku. Jirka vyberá pravú!
Bavili sme sa v aute o dušiach na kolo a tak sa nás zároveň pýta, koľko si myslíme že vydrží dnes bez defektu. Hovorím 40km. Neuhádol som! Po lúke sa ide sakra ťažko, je úplne podmáčaná, šlapem za Jirkom a kukám mu na zadné koleso. " Nejak sa Ti to chlape žmoulá tá pneumatika! " Jirka: " Kur.a! " A MÁ HO TAM !
Defekt v takomto sajrajte je radosť a pobavenie mi prináša Jiříkova pumpa, či skôr pumpička, ktorá veľkostne vyzerá skôr ako baterka.
Potom to chvíľu bolo také normálne bajkovanie, akurát miestami boli rozjazdené cesty od lesákov, ale išlo to.
Chlapi, vyzerá to že sme mali odbočiť asi 300m zpátky. " Vracet už se nebudem. Dáme frírajd lesem! " NO JÓÓÓÓ ...
Tu sa nám tak fajn šlape, pomaly stúpame do výšky a netušíme, že to už nebude dlho trvať ...
" Chlapi, sorry, táto trasa mi bola doporučená! " Presne jak ukazuje šipka. Máme zelenú a môžeme tlačiť! Fotka ako vždy klame, je to sakra poriadne do kopca. Potíme sa ...
Ako sme odbočili zo zvážnice, tak sme si na Malenicu už nezajazdili. Nejakú dobu sme v listí a medzi stromami hľadali zelenú značku, než sme ju objavili a najlepšia bola Jirkova hláška: " ZA POSLEDNÍ HODINU A PÚL SME UŠLI JEDEN KILOMETR! "
Konečne sme hore! Na samotný vrchol Ostrej Malenice dnes prdíme, sme tu neskoro a ani na to nemáme chuť. V chladnom vzduchu sa rýchlo občerstvíme. Je dosť hodín a premýšľame, či stihneme celý plánovaný okruh. Ceduľa ukazuje do Mojtína 1:30 hod. " My tam budeme za 30min., veď to je už len z kopca a konečne si zajazdíme! " HAHAHAHA
Ešte sme od vrcholu neprešli snáď ani 50m a je tu prvý spadnutý strom v ceste. Zachvíľu ďalší a ďalší, štýlom 10-30m na bajku a zase strom sa prebíjame DOLEKOPcom. O nejakom FLOW nemôže byť ani reč.
A POTOM TO PRIŠLO!!! Snáď pol kilometra nefalšovaného singláču medzi kríkmi a úzkym tunelom ihličnatým lesom. A zrazu klesanie končí, hľadáme zelenú značku a hoci sme dostatočne vysoko, pred nami je zase prudké stúpanie, ktoré sa nedá ani vyšlapať a tak znova tlačíme.
No dobre. Sme na nejakom hrebienku, teraz už to musí ísť len nadol! Houbeles!
Po krátkom zjazde opäť hľadáme zelenú značku a znova je to do kopca a znova na tlačenie. TAK POĎME! Znie heslo dnešného dňa ...
Takýchto miest sa nám dnes dostáva v malých dávkach. JEDEME DOLEKOPCEM !
Lúky nad Mojtínom stoja za návštevu a Jirkov úsmev je toho dobrým dôkazom.
Sú naozaj rozsiahle a my sa s úľavou vezieme. Do dediny už je to kúsok. Tam sa rozhodujeme, že by nám to časovo malo vyjsť na celý plánovaný okruh a tak pokračujeme. Stratili sme výšku a vieme, čo nás čaká za Mojtínom.
Je to dnes náročné jazdenie a smerujeme k jednému legendárnemu singlu. S blížiacim sa večerom sa ocitáme na jeho začiatku. Podľa mapy sme na správnom mieste. Čo nás čaká? Zaslúžili by sme si dnes niečo dobré!
DOSTÁVAME TO !
Pod napadaným listím sa skrývajú kamene, Kanada, tak sa ten singel volá, je KRÁSNA a DLHÁ ...
Nebudem sa tu rozpisovať, zájdite si tam, stojí to za to!
Cestou domov Majkl hovorí: " Kdyby jste mi řekli, že za 6 hodin najedeme 25 km, tak se vám vysměju. "
Cestou domov Majkl hovorí: " Kdyby jste mi řekli, že za 6 hodin najedeme 25 km, tak se vám vysměju. "
Fotili Vladimír Marko a Michal Všetula.
Žádné komentáře:
Okomentovat