Katkine a Vladinove dobrodružstvá na planéte Zemi

úterý 29. srpna 2017

WHYTE T-129 S

WHYTE T-129 S jakože Superbike 😀

Začalo to jednoducho. Chalani, priatelia z Čertových stezek ma oslovili, či by som im nepojazdil a nepofotil jeden bajk z ich portfolia a keďže bajkovanie ma ešte stále baví a fotím velice rád, plácli sme si so statusom FREE HAND 😎

Prvé dojmy boli veru prekvapivo výborné a ja prezradím už teraz na začiatku, že pretrvali až do konca...

Po prvom nasadnutí všetko sedí a je ako má byť. Páči sa mi už na pohľad, posed je pohodlný, k rajdom to mám tak akurát, geometria teda fajn, na zadné to ide sakra lepšie ako môj Spectral a pritom to má hornú trubku tzv. reach o 3,5cm dlhší ako Spectral!

Vpredu pruží lišák FOX 120mm a rovnako vzadu tiež 120mm, kolesá 29", jednoprevodník malučký a šikovný 28z a vzadu kazeta 11-42z a 11speed a kratučký 40mm predstavec.
Veľa na bajku osadených komponentov si robí sám WHYTE, čo je sympatické.

Bajk je pripravený na anglické počasie a tak má všelijaké vychytávky ako napr. utesnenú sedlovku a extra utesnené ložiská, takže má veľmi rád vlhké a mokré trate, žiaľ toto som mu nemohol dopriať, pretože v dobe keď bol u mňa na návšteve, zrovna vládli veľké suchá 😎

Na skale v prudkom teréne v Strážovskom predhorí sme to zatočili s prehľadom.

Po zamierení do skutočného terénu, keď som ho hodlal preveriť na technike, na skalkách, kameňoch a v poriadnych točkách kde dostal zabrať, obstál na jedničku.
Vďaka kratučkému predstavcu a celkovej geometrii je výborne manévrovateľný a ovladateľný a o neobratnosti veľkých kolies nemôže byť ani reč. Je to hlavne o šikovnosti bajkera 👆

Za celú dobu jazdenia cca 2 mesiace sa nevyskytla komplikácia, všetko šlapalo ako treba a vlastne nemám žiadne námietky a ani výhrady.

Aby som to nejako zhrnul, tak je tu súhrn vecí čo sa mi páčilo a vyhovovalo:

+ celková geometria rámu vhodná na šlapanie i na technické jazdenie, čiže dostatočný univerzál

+ pekne položená vidlica na dolekopcovanie

+ výborný na stúpanie

+ 11rýchlostný prevodový systém, na ktorý som si veľmi rýchlo zvykol (na Spectrale mám dvojprevodník)

+ 28z prevodník umožňujúci ľahšie prevody (z kopca ja moc nešlapem a po rovine sa nenaháňam)

+ funkčnosť vidlice a tlmiča

+ vnútorné vedenie bovdenov a tým pádom čisté línie rámu

+ spoľahlivosť

+ utesnenie proti vode

+ napriek možno trochu vyššej celkovej hmotnosti oproti

konkurentom som to hore kopcom nijak nepociťoval

Fotogaléria tu:

S veľkou radosťou a potešením jazdil... Vladin / WHYTE bikes CZ & SK 2017

sobota 17. června 2017

Hrebeňom Považského Inovca na novom tátošíkovi ...

Celkom nedávno česko-slovenskú MTB hladinu v tichosti rozčeril počin našich priateľov, ktorí stoja za moravsko-beskydským projektom Čertovy stezky.

http://www.certovystezky.cz/

Pre toho, kto nevie, jedná sa o sieť terénnych ciest pre horské bicykle v okolí Nového Jičína.

A chalani nielenže touto budovateľskou činnosťou aktívne vytvárajú niečo pre bajkerov a zapájajú sa tak do diania v Českej republike, naviac k tomu sa stali výhradným dovozcom v našich končinách vcelku neznámej, no inovatívnej značky z britských ostrovov WHYTE bikes.

https://www.facebook.com/pg/whytebikes.CZ.SK/about/?ref=page_internal

A keďže sa im zdalo dobrým nápadom zapožičať mi jeden z bicyklov tejto značky, dostal sa mi do rúk na jazdenie a testovanie trailový model

WHYTE T-129 S.

Ľúbivý bike živej zelenej farby je presne to, po čom Vladin vždy túžil a tak ho chmatol za rúčky a vydal sa s ním na prvý väčší výlet a zároveň hádam aj na najvyšší bod západoslovenského kraja ... 😀

Pohorie Považský Inovec som brázdil už viackrát a vždy sa mi tam páčilo. Po rokoch nastáva čas sa tam vrátiť a dôvodom je aj to, že moja priateľka Katka tam ešte nebola. Deň predtým sa nad nami po vyše dvoch týždňoch sucha preženie dážď a tak sa nám dnes od kolies prášiť nijak zvlášť nebude. Auto parkujeme v Kálnici a vyrážame na slnečnú okružnú cestu. Treba sa nám dostať na najvyšší bod dnešnej trasy 1041 m.n.m., Kálnica má 215 m.n.m., takže je to jasné :-)
Smerom do Selca je to ešte pohodové, odtiaľ však začíname už poriadne stúpať po zelenej značke, ktorá ma veľmi prekvapila tým, že je celá šlapateľná! Pred koncom sa zo zelenej odpájame na cyklotrasu a dostaneme sa tak na chatu Pod Inovcom, kde objednávame polievku a pivko a po krátkej chvíli pokračujeme ďalším stúpaním po spevnenej ceste a cyklotrase na samotný vrchol Inovec.

Tam sa nachádzajú dva vysielače a rozhľadňa, z ktorej je takmer kruhový rozhľad. Nakukneme na svet zhora a po malom posilnení z batohu začíname pádiť konečne aj z kopca a rozbiehame sa po červenej turistickej, ktorá vedie v podstate celým hrebeňom Považského Inovca.

Táto časť našej trasy, rovnako ako aj v podstate celkove dnešný okruh, je z bajkerského pohľadu vcelku technicky nenáročná, nie sú tam žiadne prudké pasáže, ani veľa kameňov a zjazdy sú skôr rýchle.

Cez Palúch, Rafajovu kótu, Tri boky a občasné kratšie a jedno dlhšie stúpanie sme vcelku svižne v sedle Panská Javorina a odtiaľ už je to len kúsok k rozhľadni na rovnomennom vrchole. Dnes teda druhý raz nakúkame na svet z výšky a potom nás čaká už len zjazdík dole do nížiny. Pôvodne sme chceli od rozcestníku Pod Prieľačinou po žltej turistickej, no po odbočení na prvých 300 metroch vidím, že sa tento zarastený chodník asi moc nechodí a tak sa vraciame späť a valíme ďalej po červenej do Sedla pod Skalinami. Niečo už máme za sebou a aj tu sa ešte zapotíme.

Následne sa odpojíme na modrú značku smer Hrádok a tento úsek je jeden dlhočizný zjazd, len treba na jeho začiatku na lúke nájsť správny vjazd do lesa. Po zbehnutí z hôr už nás čaká len návratovka k autu, no ešte za dedinou Hrádok zastavujeme v reštaurácii MAJER, ktorú vrelo odporúčame. Veľmi príjemná obsluha a fajn ceny. Pekná bodka za dnešným vydareným výletom.

Vladin+Katka & WHYTE bikes 2017

pátek 12. května 2017

Ilegal trails ...

Vždy, keď na bajku zažijem niečo silné a autentické, prídu slová, ktoré chcú na papier. Mám veľmi rád nové lokality a miesta, keď presne neviem čo ma čaká a za každou zákrutou môže číhať prekvapenie. Okamžiky nového, neprebádaného. Dnes sa mi to splnilo. Bezpochyby a bez chyby!!!

Dlho som nebol na traile zo Zárub do Bukovej. Podľa starých fotiek som tam bol ešte v roku 2010, takže ten trail má už pekné roky. A ako som zistil, vyzrel do krásy.
Najprv ale okoštujeme pre mňa neznámy a nový trail, ktorý sa kľukatí kúsok od Bukovej a bude zjazdný aj po daždi, lebo je kamenistý a v borovicovom lese. Akurátne technický, točky, pritiahnuté zákruty, skalky... Výborné! Som veľmi príjemne prekvapený.

Po tomto nadmieru milom privítaní sa sunieme nahor a kto to pozná, vie, že ho nečaká nič iné len stúpanie, najprv šlapateľné a neskôr výtlač až na samotný vrchol Zárub 768m.
Krátko pred jeho dosiahnutím dokonca na pár sekúnd zasneží, ale inak je prevažne slnečno a veľmi silný vietor. Pod vrcholom je zem vcelku vlhká a tak sa plášte zalepia hlinou, ale stále je to good.
Po rýchlejšom úvode s pár skokmi nasleduje zákrutová pasáž a máme za sebou prvú tretinu. Druhá začína jazdou medzi kríkmi, kde viackrát narážam koncami rajdov do konárov a tak trocha obúchaný sa vyrútime do najtechnickejšej časti trailu, kde sú skalky, nie až tak utiahnuté zákruty a jeden veľmi vydarený skok, ktorý ale dnes v tom vetrisku nepokúšame.
Posledná tretina začína pozvoľným nájazdom do takého velikánskeho žľabu, Juro tomu hovorí úvoz, a to čo tam bajker zažíva pri prejazde z jednej strany žľabu na druhú, kde sa to klopí z jednej zákruty do druhej, tomu ja hovorím absolútny FLOW!!! Kamarát si to dáva viackrát a je z toho unesený. Nedivím sa...

Nakoniec si dávame novší trail Stevie, ktorý sa nachádza na protiľahlom kopci a je pre mňa tiež úplnou novinkou. Výšlap je krásnou stezkou pozvoľne až na vrchol.
Začiatok tohto trailu sa nesie v miernom klesaní, ale je ty kokso taaaaaaaaak točivý, že si nepamätám, že by som niečo také niekedy išiel a toľko točil rajdami! Furt je čo robiť... Povrch je navlhnutý a sypký a veľa zákrut sa ide kontrolovaným šmykom, ja tomu hovorím " hluboká orba "

Potom sa to zlomí. Začína to kládami cez cestu a hneď na prvej je nájazd zošikma, kláda je vlhká a pekelne klzká a tak sa mi predné koleso šmýka, strácam rovnováhu, prepadám na ľavú stranu smerom dole svahom, nohou tak máchnem do prázdna a padám k zemi, kĺžem sa až Katke k nohám. Je to ale do mäkkého, takže bez následkov.
Za týmto veľmi naznačujúcim úvodom začína technický mazec. Pruďáky nadol, otočky okolo stromov, kde to nejde bez zvládnutého swičbeku a podobné hrátky. Opäť výborné! Môže sa trénovať.
Myslím, že za nás všetkých môžem smelo povedať, dnes sme si zajazdili úplne perfektne. TOP lokalitka!

Nakoniec by som rád vyjadril náš náhľad na bajkovanie na ilegal trailoch. Mám na mysli to, že pre nás najsympatickejším a najviac obohacujúcim spôsobom je jeho návšteva s niekým, kto sa na traile narobil, ušpinil a zapotil, niekto, kto k nemu má srdečný vzťah a kto vám porozpráva o jeho vzniku, histórii a tajomstvách.

Jedine tak si ho totiž užijete plnými dúškami, iba tak sa vám zjaví duša trailu, ktorú podľa čiary v mape alebo v navigácii nikdy nenájdete.

Naše poďakovanie patrí neutúchajúcemu zápalu trail kopáčov, bez ktorých by sme o tento rozmer trailu boli ochudobnení.

STAY UNDERGROUND!

RESPECT, PROTECT & RE-CONNECT!

čtvrtek 9. února 2017

Králický Snežnik zima 2017

Fatbiky sme si veľmi obľúbili a keďže sme si ich aj tentoraz požičali na 2 dni, rozhodli sme sa na druhý deň po preteku pre výlet na najvyšší vrchol pohoria Králický Snežník, s rovnomenným názvom, čnejúci vo výške 1424 m.n.m.

Večer sa hostíme v penzióne v Novej Seninke, kde je veľmi príjemne a kde máme perfektné zázemie.

Po návrate z hospůdky večer pokračuje na chate strýčka Toma do neskorej noci...

Ráno všetkým hovorím, že dnes bude krásny deň, pretože som sa dohodol so slniečkom a tak tomu aj je.

Ranná hmla v údolí sa postupne rozpúšťa v slnečných lúčoch a vyzerá to na nádherný deň na horách. Čo viac si priať?

Ranný výhľad z okna láka von a veští prekrásny deň.

Naša posádka pred chatou v zložení zľava Tom Gayer, ja, Petr Hrudňák, Petr Gary Sonnenschein a Katka.

Pozvoľné stúpanie nahor je po upravených cestách menej náročné.

Všetci naši parťáci nás čakajú vyššie a mne to nedá a vybieham do svahu, aby som nám vyfotil tú horskú nádheru.

Keď ich dobiehame, Petr nás nabáda k spoločnej fotke a ja neodporujem. Petr robí kodiaka a Sony sa zakusuje tlusťochovi do predného kola. Je nám velice dobre!