čtvrtek 9. února 2017

Králický Snežnik zima 2017



  Fatbiky sme si veľmi obľúbili a keďže sme si ich aj tentoraz požičali na 2 dni, rozhodli sme sa na druhý deň po preteku pre výlet na najvyšší vrchol pohoria Králický Snežník, s rovnomenným názvom, čnejúci vo výške 1424 m.n.m.




Večer sa hostíme v penzióne v Novej Seninke, kde je veľmi príjemne a kde máme perfektné zázemie.


Po návrate z hospůdky večer pokračuje na chate strýčka Toma do neskorej noci...

 
Ráno všetkým hovorím, že dnes bude krásny deň, pretože som sa dohodol so slniečkom a tak tomu aj je. 
Ranná hmla v údolí sa postupne rozpúšťa v slnečných lúčoch a vyzerá to na nádherný deň na horách. Čo viac si priať?



Ranný výhľad z okna láka von a veští prekrásny deň. 


Naša posádka pred chatou v zložení zľava Tom Gayer, ja, Petr Hrudňák, Petr Gary Sonnenschein a Katka. 


Pozvoľné stúpanie nahor je po upravených cestách menej náročné.


 Všetci naši parťáci nás čakajú vyššie a mne to nedá a vybieham do svahu, aby som nám vyfotil tú horskú nádheru.


Keď ich dobiehame, Petr nás nabáda k spoločnej fotke a ja neodporujem. Petr robí kodiaka a Sony sa zakusuje tlusťochovi do predného kola. Je nám velice dobre!


Upravená a vyrolbovaná cesta končí a deme do terénu! Snehu je to dosti a hore-kopcom to moc nejede, takže svorne tlačíme.


Treba využiť všetky možnosti, akoby vravel Tom a už vymýšľa skokanské kreácie na ruinách bývalej chaty a rozhľadne. Nice job!


Blížime sa k vrcholu a v pozadí je vidieť Stezka v oblacích na Dolní Moravě http://www.dolnimorava.cz/stezka-v-oblacich .


Na náhornej plošine to vyzeralo takto. Na väčšine miest zmrznutý a tvrdý povrch, po ktorom sa dalo dobre jazdiť.


Každý si robí čo chce, volný program. Niekto odpočíva...  


A niekto zasa vymýšľa! 


No keď zavelím, poslúchajú 😃


Cestou nadol začína tá pravá zimná biela zábava! Na tlusťochoch to máme veľmo radi a podmienky sú skvelééééé 😇




Slnko a sneh žiari, bajkuj s úsmevom na tvári!






Nebude to dnes bez pádov, to je jasné! 😆




TREK Farley , náš fatbajkový favorit !


A keď sú dvaja, radosť sa dvojnásobí! 😉


Miestami je už krajina v tieni a tak tento tandem fičí do teplúčka.


V nižších partiách sa ešte miháme v slnečných lúčoch a je to rýchla a fajnová jazda!


A aby sme to nemali tak úplne jednoduché, tak nám Tomáš vybral cestu hlbokým snehom a skúsili sme si expedičný charakter fatbajkingu. 😀


História a moderna. Vojenský bunkr a fatbike. 


KOLOVNA a Bikecentrum Hynčice pod Sušinou http://www.kolovna.cz/cs/

Miesto, kde vás s ochotou privítajú a kde nám požičali fatbiky milí a ústretoví ľudia.

Petře, za všetko srdečne ďakujeme!





SNEH, HORY a FATBiKE. ČO ViAC Si PRiAŤ? 


Vladin+Kačka 2017 😇










pátek 11. listopadu 2016

Západné Tatry jeseň 2016




Takmer presne na deň sme sa po dvoch rokoch znova vydali do našich obľúbených Západných Tatier s cieľom prejsť časť, ktorú sme ešte nešli...






Deň predtým bol silný opar a v piatok sa nejakým zázrakom vyčistil vzduch tak, že sme mali úplne nádhrné výhľady. Ale o tom ďalej...


Je prekrásne, teplota niečo nad nulou a zatiaľ nefúka. Čistá radosť byť na výlete namiesto v práci.


Keď vidím, koľko je hore snehu, začínam mať trochu obavy, pretože som to jaksi nečakal a tak som hroty na boty nechal na izbe v ubytovaní. No, uvidíme...


Tak. Toto bola najkritickejšia časť trasy! Za bežných podmienok pohodové pozvoľné stúpanie, dnes čisto zľadovatelý chodník, po ktorom to bez hrotov nešlo. Takže som volil ako aj ďalší ostatní stúpaciu cestu tam, kde nebol sneh a to znamená mimo chodník a pekne prudko do kopca. Občas padali uvoľnené kamene, ktorým sme museli uskakovať!
Išlo to, pomaly a opatrne, občas štvornožky. Katka si nasadila hroty a vykračovala si pekne po chodníku. 
Ešteže sme to išli nahor. Nechcel by som to veru ísť opačným smerom!



Katka túžila vidieť kamzíkov a krátko po tom, čo to spomenula, sme ich zahliadli!
Máme šťastie, uvidíme ich dnes dokonca viacero. Pohľad na zvieratá takto v prírode vždy nesmierne poteší.


Začínajú veľkolepé výhľady...


Je to zaujímavé, no niektoré kopce sú takmer bez snehu.



Po nedlhom a nenáročnom výstupe z Baníkovského sedla sme na vrchole Baníkova 2178 m.n.m. a nechávame sa vyfotiť skupinkou turistov. 




Celé pohorie je krásne fľakaté a ja to mám veľmi veľmi rád. Vyzerá to tak zaujímavejšie s tým snehom.


Neznámi turisti si doprievajú chvíľky odpočinku na skalách.


Pohľad, ktorý dušu napĺňa úctou a radosťou. Človek je maličkou bodkou v takýchto horách. Nádhera!



Nie je to úplne jednoduchá cesta, ale o to krajší je pocit a zaslúženejšia radosť z cesty.


S milovanou osôbkou priamo uprostred veľkých hôr. Jeden z najkrajších pocitov, ktorý nám dáva krídla. 


Pohľad zo Smutného sedla smerom východ a severovýchod.


Výhľad smerom do Žiarskej doliny.


Dvaja impozantní západotatranský obri, vpravo Plačlivé 2125 m.n.m. a vľavo Ostrý Roháč 2088 m.n.m. 


Masívny vrchol Baranca 2184 m.n.m. v celej svojej kráse.


Za veľkou nížinou dvíha sa ďalšie pohorie... Krásne vidieť zasnežený hrebeň Nízkych Tatier.


Vzadu medzi Volovcom a Ostrým Roháčom nesmelo vykukuje vrchol Bystrá 2248 m.n.m.


V týchto chvíľach divadlo vrcholí a ja neustále schovávam a vyťahujem fotoaparát z batohu a fotím a fotím, pretože nastala zlatá večerná hodinka.


Slnkom nasvietený vrchol Volovec 2063 m.n.m. je pre mňa i fotoaparát dokonale neodolateľný!




Rovnako neodolateľní sú kamzíci, ktorých dnes vidíme veľa a sme za to patrične vďační.






 Pomaly sa stmieva, obloha sa predvádza a my vykračujeme s pocitom dokonalého, naplneného a šťastného dňa na čerstvom vzduchu a 
v srdci ďakujeme za nezabudnuteľné okamihy v prekrásnych horách. 




ČLOVEK JE MALÝ TVOR, NO V HORÁCH JEHO SRDCE RASTIE A BIJE SILNEJŠIE.