Kedysi dávno som bol na Šumave na čundre, keď sme 4 dni vandrovali a spali vonku a vtedy som si Šumavu zamiloval.
Už len jej názov je poetika a romantika dokopy. Je načase, vydať sa tam znova, tentokrát za zimou...
Ubytovanie máme nádherno útulné, teplučké a nič nám tam nechýba. Nachádza sa pár sto metrov za osadou Borová Lada, na kopčeku, je odtiaľ pekný výhľad a je tam kľud. Pán a pani domáci Hamrovi sú milí starší ľudkovia a zázemie nám pripravili vskutku výborne.
Za oknom sneh, tak hurá von!
Krátko po tom, čo sem prichádzame, začína snežiť a toto počasie nám bude sprievodcom po väčšinu nášho pobytu.
Máme bežky, snehu je dosti a tak vyrážame na prvú túru.
Prvú polovicu výletu vytrvale sneží a teplota sa pohybuje okolo nuly, čo v praxi znamená, že sa nám ten sakramentský sneh lepí na lyže, čo znamená že každú chvíľu musíme zastaviť a oškrabať to biele čudo z lyže.
Absolutne nechápem, ako sa môže sneh lepiť aj na hladkú časť sklznice!
V druhej časti výletu, po posilnení sa na chate, sa aj sneh umúdril, dá sa už aj behať a je to obrovská úľava po tých predchádzajúcich lepivých hodinách.
Prvý deň sme urazili celkove 25km, čo je v dnešných podmienkach pre nás vcelku výkon!
Druhý deň máme opäť zatiahnutú oblohu a štartujeme z Modravy.
Prvé kilometry trasy sa vinú údolím Roklanského potoka a tak popri bežkovaní sa i oko má čím kochať. Nádhera!
Údolíčko je rozľahlé, bežkovanie je čistá radosť a fotograf behá o 106 😊
Kopy snehu a potok tu vytvárajú prekrásne scenérie a zákutia.
Keď sa odchýlime od koryta potoka, začíname stúpať vo vyfrézovanej stope a dievčatá si to veľmi užívajú.
Záverečné stúpanie k vrcholu sa nesie v znamení vetra a solídnej hmly.
Ale dostaneme sa tam a pred nami ležia už len posledné záveje snehu.
Jedna rýchla vrcholová fotečka a pádíme dole, lebo fúúúka a je zimáááá a baby tu nechcú byť 😃
Dolu to fičí inak ako nahor a tak jedééém jedéééém...
No a po návrate do údolia sa na nás usmieva aj slnko a svet je hneď radostnejší.
Tretí deň je na programe trochu backcountry bežkovania, pretože Vladin už má stopy dosť 😃
Odmenou sú mu už zakrátko prekrásne zasnežené krajinky a je veľmi spokojný 😉
Chodník je vyšlapaný od turistov a tak si vykračujeme aj my na našich prkénkách 😊
Baby nehudrujú, pekne dupkajú a tiež sa im to páči. Radosť fotiť!
No a potom nám začalo zase fúkať a snežiť... V takýchto podmienkach a neznámej krajine začína to pravé dobrodružstvo a " S úsmevom jde všechno líp." hovorí k nám Kačkina tvár 😊
V srdci Šumavy 💚
Trošku zafúkaná chata spisovateľa Karla Klostermanna 😃
Za tri dni sme na bežkách nachodili asi 75 kilometrov a hoci bolo väčšinu času pod mrakom a snežilo, na našich tvárach máme úsmev a v duši pokoj z prekrásnych chvíľ strávených v lone šumavského kraja...
Žádné komentáře:
Okomentovat