Isola d'Elba / Toskánsko, Italia

SOBOTA 

Tak sa vypravujeme na dovolenku. Chceme niekam k moru. Jedeme! Na ostrov, do tepla, do Itálie. 

 

Vyberáme si Elbu, taliansky ostrov ležiaci v Tyrrhenskom mori, ktorý patrí do regiónu Toskánsko. Rozlohou je po Sicílii a Sardínii tretí najväčší taliansky ostrov.

 

Za nádherného večera prichádzame do prístavu Portoferraio v provincii Livorno, najväčšieho mesta na ostrove a privítanie snáď nemohlo byť krajšie. Výborne načasované.

Po 1100 km cesty a 14 hodinách v aute okolo 20:30 poriadne vyčerpaní prichádzame do cieľa. Mixom taliančiny s angličtinou Katka vybavuje ubytovanie a keď je všetko dohodnuté, vyložíme pár vecí, dáme sprchu a zaspávame ako drevá.

NEDEĽA 

 Víta nás nádherné slnečné ráno. Dnes máme odpočinkový program na zotavenie sa po tej dlhočiznej ceste.

Ubytovanie je skvelé. Sme natešení na raňajkovanie a večery na balkóne s výhľadom na mesto.

 

Podvečerný výhľad na zátoku v prímorskom meste Procchio, kde sme ubytovaní.

PONDELOK 




 Po odpočinkovej nedeli je treba vyraziť do akcie a začať spoznávať ostrov! 

Začíname z ostra. LA PILA v preklade pre nás, ZATLAČ NA PILU! Už zavčasu zrána je veľmi teplo, čo bude preboha odpoludnia ???

Premávka je na ostrove naozaj veľká a tak náš prvý cyklo-výlet plánujeme po menších cestách. Dlhšou trasou a samozrejme cez kopečky! 

Mestečká v kopcoch v slnkom zaliatej krajine vyzerajú krásne.

 Po príchode na morské pobrežie zrazu badám nejakú vodnú vílu kúpajúcu sa v mori. 

Via della costa... cesta lemujúca pobrežie. Poznávame západnú časť ostrova.

Výhľady sú veľkolepé a zátoky sú jedna krajšia než druhá. Na obrázku pláž Mortigliana.

Elba je vskutku hornatá a tak cykloturistika nie je zadarmo. Stúpania sú ale šlapateľné, hlavným dôvodom dnešnej náročnosti je nekompromisná horúčava, ktorá nás zmáha.

Ukryté v obklopení zelene a stromov leží si malé mestečko Poggio.

Marciana, malebné mesto v horách pod najvyšším vrcholom Elby Monte Cappane.

Hľadanie pláže občas dopadá takto ... 100m nad morom, skaly a Katka so silničkou. Po pláži ani stopy.

 Tak aspoň výhľad tam stál za to.

Na spiatočnej ceste sa nám naskytol pekný pohľad zvrchu na prístav Marciana Marina.



UTOROK



Deň veľkého pochodu.

Začalo to tak, že sme sa odviezli autobusom do mestečka Patresi. Čakala nás cesta od západu stredozemou až do ubytovania ... 
Úplne vzadu na horizonte je vidieť francúzky ostrov Korsika, kde som pred pár rokmi tiež bol.

Zo začiatku sa vykračuje pekne krásne. Prehriatou a farebnou krajinou pozvoľna stúpame do kopcov.

Ako taká prírodná skalka. Radosť pozerať.

Po nejakom čase sme už zase dostatočne vysoko a tak znova vidíme more.

Záliv Capo Sant´Andrea máme ako na dlani. Naše oko tiež upúta biela plachetnica na modrej morskej hladine a celá kompozícia má šmrnc.

Náš smer je jasný. Pekné rozcestníky majú.

Výšlap nahor je kamenitý a mierne náročný s neustávajúcimi výhľadmi.

Tu je pohľad na severovýchodnú časť ostrova.

A už ho tu máme! Náš dnešný medzi-cieľ, najvyšší bod ostrova - Monte Capanne s výškou 1019 m.n.m. Z tohto pohľadu nevyzerá náročne. Ešte netušíme, čo nás čaká ...

 Tu, u akejsi, vyzerá to, že nie veľmi využívanej, kamennej chajdy si dávame prestávku.

Vidíme naraz hory i more a to je vždy fajn kombinácia.

Po ceste míňame impozantné skalné útvary a občas aj nejakých turistov. Tých je dnes ale vcelku málo.

Síce neviem, čo znamená a kde je miesto z názvu nado mnou, ale páči sa mi to tu.

Tak. Keď sa mi naskytol tento výjav, bolo mi jasné, že naša cesta naberie na obtiažnosti a bude to ešte veľmi, veľmi zaujímavé. Z fotky sa to asi nezdá, ale hoci sme tu vo výške necelých 1000m, tie zubaté vrcholky vyzerajú skoro ako niekde u nás v Tatrách.



 
A tak to aj začalo. Zanedlho už tu máme istenie a bude sa šplhať po skalách. Ja som to tušil!

Našťastie si oddýchnem, keď zistíme, že trasa nevedie priamo hore, ale dookola a až potom nahor akýmsi žľabom, ktorý vyzerá prístupnejšie.

Moc som tu toho nenafotil. To čo vidíte na fotkách, sú len tie ľahšie úseky. Radšej som sa venoval lezeniu. 
Zaujímavý bol moment, keď sa oproti nám objavili nejakí traja turisti a každý z nich mal na sebe ferratový úväzok. Priznám sa, že mi v tej chvíli dosť zatrnulo a bol som z toho vcelku rozhodený. Prekvapilo nás to! Mapa nič neukazovala a nič také sme tu nečakali.

 Na spiatočnej ceste sa na nás usmialo šťastie v podobe dúhy nad polostrovmi.

Spomínané ferraty nás podstatne zdržali proti pôvodnému odhadovanému času a už za tmy a pršania sa po 18km vraciame do ubytovania. Úplne hotoví!







STREDA




 Po včerajšej veľkej turistike volíme ďalší odpočinkový deň na pôvodne plánovanej odpočinkovej dovolenke :-) Lenže my aj tak nevydržíme dlho odpočívať :-) No dnes sa pomotáme len po okolí. Po nočnom daždi sa vyčasilo, je trošku pod mrakom, tak si aspoň odpočinieme od slnka.

 Raňajky na balkóne sú fantastické.

Večer máme šťastie na pekné svetlo a užívame si morského šumu a samoty.

Fúka vietor a more je dnes rozbúrené.

Krásna pobrežná stezka nás doviedla až sem, kde more dychtivým jazykom olizuje pevninu.




ŠTVRTOK




 Inšpirovaný zoznámením sa s históriou ostrova, kde sa už v staroveku za etruskov ťažila železná ruda mierime za obhliadkou rudných baní v juhovýchodnom cípe ostrova. 

Dnes to bude na striedačku kúpanie s cyklistikou. Slnečné dopoludnie na pláži Zuccale.

Klasika. So silničkou mimo asfalt. S úsmevom od ucha k uchu.
 

Čierna pláž. Vyzerá to veru neobyčajne a zvláštnym spôsobom ma to priťahuje.

Punta della Calamita - železné bane.

Na druhej strane priesmyku sa nám naskytol tento pohľad.

Trmácať sa až sem stálo za to. Miesto pre ďalšie kúpanie je jasné.

Niekto sa kúpal ...

... a niekto vymýšľa blbosti.

Šutríky na brehu v kombinácii s čiernym pieskom pôsobia mimoriadne zaujímavo.

 Pobrežie je tu nádherne zafarbené a veľmi členité. Deti si tu prídu na svoje.

Capoliveri, vnútrozemské mestečko na polostrove Calamita.

Cestou späť pauza v horskom sedle. Máme toho po 60km celkom dosť. Je čas občerstviť sa ovocím.




PIATOK




Deň túlania sa mestami a rozlúčková večera.

Kačka v hlavnom meste Portoferraio cestou k vile Napoleona Bonaparteho.




Villa dei Mulini, v rokoch 1814-15 tu krátko žil vo vyhnanstve Napoleon I. Bonaparte.

Naša posledná italská večera. 1*






SOBOTA 

Portoferraio, v preklade "železný prístav" v ranných slnečných lúčoch pri našom odchode.

 Posledný pohľad na ostrov z trajektu. Je hornatý a veľmi pekný. Vzadu najvyšší vrchol Monte Capanne, na ktorý sme sa vyškriabali so silnými zážitkami.



 


Hory a more ... ViVA la iTALiA , 2016