pondělí 16. února 2015

Vojšické louky - Po stopách Amundsena a Za svitu čelovky



Tak nám v januári konečne nasnežilo dostatok toho bieleho zázraku, aby sme si mohli aj my ľudia z nížiny užiť bežkovania dosýtosti. A to treba využiť aj keď práve nie je zrovna vyslovene krásne. Katke som už dávnejšie rozprával, že ju vezmem na bežky na Vojšické louky, kde sú rozsiahle a nádherné lúky a mierne kopčeky ideálne na nenáročnú zimnú turistiku. A tak sa za výdatného sneženia vydávame na cestu ...  




Počasie, ktoré by veľa ľudí označilo za nie práve príjemné nás nemôže odradiť a rovnako ako sa volá jeden starý seriál, tak aj my postupujeme PROTI VETRU k nášmu vytýčenému cieľu a nemienime ustúpiť ani o krok. Stretávame len dvoch ľudí (aké to prekvapenie) a po krátkom vyzvedaní zistíme, že boli tam, kam chceme aj my. Vietor pomaly, ale isto silnie ...



Tam niekde do šedo-bielej a nepriehľadnej opony smerujeme ... Vyšlapaná stopa sa medzičasom stráca ako ju vietor zafúkava, ale vyznám sa tu celkom dobre, tak orientáciu zmákneme.


Na hrebeni naberá situácia naozaj zaujímavú a impozantnú atmosféru a hoci sme vo vskutku malých kopcoch, za neustáleho sneženia a ostrého vetra si pripadáme ako dobrodruhovia kráčajúci v Amundsenových stopách kdesi ďaleko za polárnym kruhom.


Na vrchole Vojšických luk sa nijak dlho nezdržujeme a po fotodokumentácii a malom čajovom občerstvení sa vydávame na cestu späť.


A ako sa už neraz potvrdilo, za mrakmi a zatiahnutou oblohou je slnko a nakoniec vždy vykukne ... Bežkám zdar !





Snehová pokrývka vydržala a tak sa na Vojšické louky vydávame po pár dňoch znova a tentokrát sa tu hodláme túlať za svitu čelovky. Počasie nám tentokrát už praje a za bezvetria a jasnej oblohy vyrážame na cestu ...



Zvečerieva sa ... všetkoobklopujúci bohorovný kľud, hra farieb a my, čo si viac priať?



Mlčanlivá snehová perina a večerné ticho všade navôkol v nás vyvolávajú harmóniu a pokoj.



Nádherne zafarbená obloha a vychádzajúce hviezdy sú pre nás odmenou a balzamom na dušu.





Jemne mrazivá noc, nebeská klenba plná žiariacich hviezd a my ako dve svetlušky na púti pozemskej ...



Pri našom návrate zpoza čierneho obzoru vyplával Mesiac a zahalený mrakmi vyzeral trochu strašidelne.



Nočné bežky možeme úprimne odporučiť, nebáť sa a treba skúsiť.

Žádné komentáře:

Okomentovat